Unread Marks - 2

Architektúra Unread Marks

Pri návrhu architektúry UM vychádzali jej tvorcovia z nasledujúcich axióm:

• Pre každého používateľa bude existovať v databáze jeho vlastný index nečítaných dokumentov
• Pre viac replík databázy sa tento index nebude prenášať
• Pri aktívnej práci s databázou a budú informácie zapisovať aj lokálne (mimo databázu) tak, aby v prípade otvorenia inej repliky bol zosynchronizovaný index

Ako nástroj tejto architektúry použili dva komponenty:

• Unread Journal (UJ)
• Unread Table (UT)

Unread Journal je tabuľka záznamov o čítacích aktivitách klienta Notes. Inak povedané – je to akýsi "log". UJ je uložený mimo databázy v súbore Cache.ndk (resp. Cache.dsk) dátového adresára Notes klienta. Samotný obsah UJ predstavujú riadky s UNID číslami dokumentov, ktoré boli prečítané resp. boli označené ako neprečítané.

Pre ujasnenie - najdôležitejšie UJ fakty:

• UJ nie je súčasťou databázy, ale klientského prostredia v súbore Cache.ndk
• UJ obsahuje zoznam aktivít o čítaní dokumentov
• Dokument je identifikovaný cez UNID, čo je jedinečné v rámci všetkých replík
• UJ je limitovaná veľkosťou

Unread Table je tabuľka, v ktorej sú zapísané NoteID nečítaných dokumentov pre daného používateľa. Inak povedané: Koľko používateľov otvorilo databázu, toľko UT vzniklo. Jednotlivé UT sú uložené priamo v databáze vo forme špeciálnych dokumentov (Note), pričom ich identifikátorom je hierarchické meno používateľa. Pre zjednodušenie sa dajú porovnať s profile dokumentmi, ktorých kľúčom je @UserName. Na rozdiel od nich sa však počas replikácie neprenáša (rozdiel nastal vo verzii 6.03 – ale o tom až v ďalšej časti). Samotný obsah UT predstavujú riadky s číslami NoteID dokumentov, ktoré daným používateľom neboli prečítané (resp. neboli označené ako prečítané).

Takže ešte raz, najdôležitejšie UT fakty:

• UT je súčasťou databázy, nie klientského prostredia
• UT je jedinečná pre používateľa (@UserName)
• UT sa nereplikuje medzi replikami databázy
• UT obsahuje zoznam nečítaných dokumentov
• Nečítaný dokument je identifikovaný cez NoteID, čo je však jednoznačné len v danej replike databázy

Prečo tak komplikovaný UM aparát? Odpoveď je jednoduchá: Distribuované prostredie Domino/Notes, kde je potrebné zabezpečiť používateľovi "jednotnú" informáciu o stave čítania/nečítania dokumentov, nezávisle od repliky. Keďže UT sa automaticky nereplikuje (až od istých verzií a aj to len pre workstation/server), bol ako synchronizačný "engine" použitý UJ. V nasledujúcej kapitole je na konkrétnom príklade objasnený mechanizmus synchronizácie.

Zatím nebyl přidán žádný komentář. Buďte první!